Môžete stručne opísať, čo sa stalo v osudný deň?
Išiel som od lekára, ktorý sa nachádza neďaleko miesta nehody na Tomášikovej ulici. Auto som mal zaparkované na parkovisku na križovatke ulíc Tomášikova a Ľanová. Priamo nehodu som nevidel, čo som jasne uviedol aj vo svojej výpovedi, iba som počul silný náraz a pomyslel som si, že sa zrazili dve autá. Avšak keď som odbočil na Tomášikovu ulicu, tak prvé, čo som videl, boli tenisky, kúsok ďalej bolo odstavené auto, a keď som ho obišiel, tak som videl na zemi zrazenú osobu. Okamžite som zastavil a išiel som poskytovať prvú pomoc, ktorú som vykonával až do príchodu RZP.
Ako sa správala pani Kralevich po náraze? Je pravda, že zrazenej neposkytla pomoc, ale namiesto toho esemeskovala v aute?
Kralevich sedela v aute, nevystúpila, nezaujímala sa o daný stav, iba sedela v aute. Prvú pomoc neposkytla, dokonca neposkytla ani lekárničku. Po príchode RZP, keď si zranenú Linh prebrali oni, som sa kontaktoval s príslušníčkou Policajného zboru, ktorá nehodu dokumentovala, či bude chcieť kontakt na mňa, aby som mohol ísť vypovedať, ak to bude potrebné. Jej odpoveď bola kladná, avšak požiadala ma, aby som chvíľu počkal. Počas čakania som si obzeral určité veci a aj Kralevich, ktorá sedela v aute a písala si SMS, pravdepodobne so svojou matkou, ktorá sa tam neskôr aj objavila. Z auta vyliezla, až keď si ju zavolal policajt do ich dodávky na spísanie nehody. Ku mne sa nesprávala nijako.
Kedy pani Kralevich skolabovala? Ona tvrdí, že stále strácala vedomie.
Kralevich skolabovala až v policajnom aute. Bolo to v čase, keď si policajtka odo mňa odpisovala údaje. Vtedy mi Kralevich začala veľmi ďakovať, avšak až po tom, čo som jej oznámil, že Linh je mŕtva, skolabovala. Do toho času bola pri plnom vedomí.
