„Bobor nevie, že ovocné stromy nemá ohrýzať i napriek tomu, že sú chutné, a púšťať ich do vody. Veľakrát, keď začne prejavovať svoju aktivitu, teda stavať hate a podobne, zaplaví aj ornú pôdu, lúku, príjazdové cesty. Bez bobra sme tu boli storočie, teraz hľadáme cestu, učíme sa, ako s ním spolunažívať. Má totiž aj pozitívny efekt. Napríklad mokrade, ktoré nám vysychali a boli významnými lokalitami obojživelníkov, zanikali. Teraz, keď prišiel bobor, zdvihol vodu, vyčistil dno, vyzbieral konáre, prehĺbil vodný tok a začalo sa dariť aj obojživelníkom a rôznym vodným vtákom. Bobor to naštartoval. Slovensko sa snaží zadržiavať vodu v krajine. Vynakladá nemalé finančné prostriedky na vodozádržné opatrenia, pritom v niektorých častiach postačí nechať bobra robiť to, čo vie,“ uzavrel zoológ.
Bobor Európsky
Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. bobrí hrad a vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Obhrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky kmeňa 50 cm.
