Pokiaľ sa na vieru obráti celá rodina, podľa Denisy vedia žiť relatívne v harmónii. Problém však nastáva, keď niekto z členov rodiny nie je „obrátený“. „Moji rodičia kvôli tomu prerušili kontakt so svojimi rodičmi. Zo zhromaždení je totiž každý naučený, že má byť apoštolom a šíriť vieru ďalej. Lenže to druhých ľudí často otravuje. Na všetko majú členovia Milosti odpoveď v Biblii, čo je však prakticky nezmysel. Oni však veria tomu, že ich odpoveď je najsprávnejšia,“ vysvetľuje Denisa jeden z dôvodov, prečo nakoniec spoločenstvo opustila.
Stretnutia počas pandémie
V združení podľa exčlenky funguje aj hierarchia, mnohí pastori sa chodia radiť k ďalším, ktorí majú väčšie skúsenosti. „Funguje to aj v medzinárodnom meradle, napríklad členovia zo Slovenska sa chodia radiť do Maďarska, Česka a podobne. Mladší členovia spoločenstva zas chodia k starším, skúsenejším,“ vraví Denisa a dopĺňa, že potom, prirodzene, prichádza aj protekcia v profesijnom živote.
„Keď má niekto z Milosti firmu a potreboval napríklad nejakých brigádnikov alebo zamestnancov, prioritne vyberal tých z Milosti. Viem, že sa na kázne chodili pozerať napríklad ľudia z kultúry, ale aj politiky,“ tvrdí. Stretnutia spoločenstva podľa nej prebiehali aj cez pandémiu, čo sa dozvedela od niektorých bývalých aj aktuálnych členov. „Hoci pred kamerou členovia hovorili, nech ľudia ostanú doma, zhromaždenia stále fungovali aj napriek zákazom združovania sa. Mysleli si totiž, že ak to neurobia, vymrie duch a členom, ktorí nosili rúška alebo sa neskôr dali zaočkovať, sa vysmievali, že málo veria v Boha.“
