Vaša sestra je tanečnica a dokonca reprezentovala Ameriku na rôznych súťažiach...
Teraz je už na materskej a nejako pred rokom skončili s manželom profesionálnu tanečnú kariéru, a tak sa venujú učeniu spoločenských tancov v štúdiu. Majú svojich klientov a robia PRO/AM súťaže, kde vlastne tancuje profesionál s amatérom. V Amerike je to naozaj na veľmi vysokej úrovni a ľudia to tam majú ako kondičný šport popri práci. Venujú sa tomu svedomito a chodia na súťaže po celom svete. Sestrin najstarší študent Sydney mal 80 rokov. Takto sa tam udržiavajú v kondícii a podľa mňa je to perfektné. Čo je krajšie než tanec? Je to pohyb, ktorý tvaruje telo a okrem toho máte z tanca aj veľa endorfínov.
Dostávate od sestry aj nejaké rady? Býva aj kritická?
Býva veľmi kritická. Hneď po prvom kole mi napísala takú správu... Musela som jej odpísať, že ešte stále mám endorfíny a som rada, že som to vôbec zvládla. Lenka je perfektná a dáva mi podľa mňa veľmi dobré a funkčné rady. Chcela, aby som jej poslala nejaké videá z našich tréningov, ktoré vždy komentuje peknými a úprimnými slovami.
Asi vás nepríde podporiť do hľadiska...
V polovici marca sa jej narodil syn Luca, takže určite nie. Chodievajú ma podporiť môj muž, ocko, mamka, sesternica, bratanec, kamaráti...
Tešíte sa, keď sú tam, alebo máte ešte väčšiu trému?
Kedysi som neznášala, keď chodili na moje premiéry a dlho ani nechodili, lebo som mala veľkú trému. Potom mi raz otec povedal, že dosť, sú predsa moji rodičia a budú chodiť, nech si o tom myslím čokoľvek. Už som si nejako zvykla a teraz som rada, lebo to musí byť pre nich veľký zážitok. Snažím sa na to pozerať cez nich, nielen sebecky cez seba, že som v nejakom diskomforte. Chcú predsa vidieť svoju dcéru alebo ženu aj v takejto polohe.
