Na konci vojny bol Ben Ferencz vyslaný do horského útočiska nacistického vodcu Adolfa Hitlera v bavorských Alpách; vrátil sa však odtiaľ s prázdnymi rukami. Po vojne sa vrátil do New Yorku, aby začal vykonávať právnickú prax. Onedlho bol však vďaka svojim skúsenostiam vyšetrovateľa vojnových zločinov najatý, aby pomáhal stíhať nacistov v Norimberskom procese.
Vo veku 27 rokov sa bez predchádzajúcich skúseností Ferencz stal hlavným žalobcom v procese z roku 1947 proti 22 bývalým nacistickým veliteľom obvineným z vraždy vyše jedného milióna Židov, Rómov a ďalších "nepriateľov" Tretej ríše vo východnej Európe. Všetci obžalovaní boli usvedčení a viac než desať z nich bolo popravených obesením napriek tomu, že Ferencz o trest smrti nepožiadal.
Po skončení norimberských procesov sa ďalej zameriaval na pomoc ľuďom, ktorí prežili holokaust, pri opätovnom získaní ich majetku, domovov, podnikov, umeleckých diel, zvitkov Tóry a ďalších náboženských predmetov, ktoré boli skonfiškované nacistami. Neskôr pomáhal aj pri rokovaniach, ktoré viedli k odškodneniu obetí nacistov.
V neskoršom období sa Ferencz zasadzoval za vytvorenie medzinárodného súdu, ktorý by mohol stíhať akýchkoľvek vládnych predstaviteľov za vojnové zločiny. Tieto ciele sa naplnili v roku 2002 založením Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, hoci jeho účinnosť bola obmedzená neúčasťou niektorých krajín vrátane USA.
Ferenczova manželka Gertrude, s ktorou mal syna a tri dcéry, zomrela v roku 2019, dodáva AP.
