„Ten dom som sám postavil a skolaudoval v roku 1975, a o 4 roky bol zbúraný. Pritom keď mi dávali stavebné povolenie, sľúbili, že 25 rokov sa tam nebude nič stavať. Bol som poriadne nahnevaný. Keď vám zoberú niečo, na čom ste sa narobili, nie je to dobrý pocit,“ spomína. Ľudia mimo Bratislavy vtedy dostávali byty rýchlejšie.
Jemu ako rodenému Petržalčanovi, naopak, povedali, že môže bývať aj u rodičov. „Dostal som nakoniec byt v Ovsišti, nado mnou však bývalo asi 15 veľmi hlučných ľudí. Dostal som tam teda byt na Lachovej. Tam som zas kvôli hlučným električkám prvých 5 nocí nespal. Vtedy som sa zaprisahal, že si ešte jeden dom postavím,“ vraví Jozef.
Kúpil si auto a sedačku
Pri búraní milovaného domu ani nebol prítomný, keďže bol vtedy v nemocnici. „Ešte predtým, ako ho zbúrali, veľkú časť z neho vykradli. To sa vtedy dialo bežne, bezpečnosť to príliš neriešila, keďže im to vlastne uľahčovalo prácu,“ krúti hlavou Jozef. Najskôr začali búrať starý Háj, kde boli podľa Jozefa nekvalitné domy, ktoré boli každú chvíľu vytopené.
„Títo ľudia potom dostávali náhradné domy aj s predzáhradkou, takže im sa to vlastne oplatilo. Ja som mal pôvodne dostať 99-tisíc, nakoniec to bolo iba 89-tisíc. Kúpil som si za to novú škodovku a sedačku,“spomína s úsmevom.
