Kuciakovci aj Kušnírovci mali pôvodne rôzne plány, no napokon padlo rozhodnutie, že dom zbúrajú a na mieste sa vybuduje pamätník ich deťom. „Vynárajú sa aj tie zlé spomienky, ako sme ich tam našli a ležali vo vlastnej krvi, ale na druhej strane sa vynárajú aj dobré spomienky. Ako sme k nim chodili a vedeli sme sa zabaviť,“ hovorí Zlatica Kušnírová.
Veľa sa smiali, rozprávali a za domom si zvykli aj opekať. Najviac jej utkvela v pamäti jedna udalosť. „Mám také spomienky na Jankove promócie, boli sme tam všetci, my, Kuciakovci, natlačení doslova v tom rozbabranom dome, lebo to ešte nebolo hotové. V pivnici sme spali. Ja som spala pri nich dvoch v spálni na nafukovacom matraci a šteklila som ich po nohách,“ dodáva s úsmevom. Otec Jána si pamätá na ten istý deň ako Zlatica.
„To sú tie pekné spomienky. Som rád, že sa to už búra, lebo už...“ nedokončil Jozef Kuciak. „Všetky pekné spomienky však prehlušili tie zlé,“ spomína. Zbúranie domu nezostalo na pleciach Kuciakovcov ani Kušnírovcov a zvolili si na to firmu. „Aj teraz sme boli pred týždňom okná vybrať, že by to nešlo do búracích prác,“ hovorí Zlatica. Čo sa dalo, z domu poodnášali, vybrali.
Okná boli drahé, chceli ich mať na celý život, nielen na taký krátky čas. Osobné veci už pobrali dávno, nezostalo tam nič, čo by nemohlo byť zničené. Búracie práce zabezpečuje firma bezplatne. Ďalšie úpravy pozemku a výstavbu Pamätníka slobody slova zabezpečí Trnavský kraj. „Výstavba, ako aj následná správa a údržba pamätníka sa budú realizovať z rozpočtu,“ povedal jeho predseda Jozef Viskupič.
