Do kín totiž pred pár dňami prišla komédia Villa Lucia, jeho takpovediac životný projekt, alebo, ako vraví, 100-minútový milostný list kamarátom, láskam, filmom, spomienkam či Bratislave.
Je to dlhý príbeh... „Scenár k tomuto filmu so mnou doslova dospieval, jeho podoba sa menila. Pôvodne to mala byť ľahko posttínedžerská komédia, ktorá však vždy mala byť poctou filmom, ktoré mám rád - teda klasickým komédiám,“ rozpráva M. Kollár a pokračuje: „Myslím tým všetko od Ružového pantera cez filmy Billyho Wildera až po súčasné hity ako Vo štvorici po opici a akčné filmy 80. či 90. rokov.“ Hlavný tvorca komédie Villa Lucia tiež priznáva, že v niečom ide o veľmi osobný scenár.
„No nie ani tak z hľadiska mojej prvej lásky, ale skôr pocitu zaľúbenia sa do doby, keď sme sa prvýkrát zaľúbili,“ upresňuje. Ako však išli roky, postupne sa z tínedžerskej komédie stal film o tridsiatnikoch, ktorí v niečom zostarli. Kým sa však spustili kamery, trvalo to. „Film vznikal veľmi ťažko, povedal by som, že na ľahké dve hodiny v kine to bolo náročnejšie ako mnohé historické veľkodrámy,“ tvrdí M. Kollár a naráža, samozrejme, na potrebu zabezpečiť pre svoje dielo financie či na viaceré náročné scény, ktoré bolo treba vyrobiť pomocou (na slovenské pomery) revolučného využitia trikov.
„Film chceli produkovať niektorí producenti v Čechách, ale nakoniec z toho nič nebolo, preto sa Michal rozhodol, že si založí vlastnú spoločnosť. Aby mal istotu, že jeho film vznikne. Musíte uznať, že je to človek činu,“ smeje sa spoluproducentka Jana Kluková.
