TASR o tom informuje na základe servisu agentúr DPA a AP. Nárast výdavkov na armádu je oproti minulému roku vyšší len o 0,1 percentuálneho bodu, no prekonáva celkové zvýšenie rozpočtu i odhadovaný rast hrubého domáceho produktu, ktorý Peking vyčíslil na päť percent.
Podľa predstaveného návrhu vynaloží Čína v rozpočtovom roku 2023 na obranu niečo vyše 1,55 bilióna jüanov (211 miliárd eur). Vlani to bolo 1,45 bilióna jüanov, čo bol približne dvojnásobok financií na tento účel z roku 2013. Každoročné zvyšovanie vojenských výdavkov za viac ako dve desaťročia umožnili čínskym ozbrojeným silám posilniť potenciál vo všetkých oblastiach, konštatuje AP. Čína má najväčšiu stálu armádu, s asi dvoma miliónmi príslušníkov, a tiež najväčšie námorné sily na svete.
Premiér Li Kche-čchiang v správe pred takmer 3000 delegátmi Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov vyzval na budovanie ozbrojených síl, ktoré by mali "posilňovať svoju bojovú pripravenosť a vojenské spôsobilosti". Hovorca parlamentu ešte v sobotu odôvodnil plánované zvýšenie financovania armády komplexnými výzvami pre bezpečnosť krajiny a zodpovednosťou Číny ako veľmoci.
Rozmach čínskej armády je vo svete vnímaný so znepokojením vzhľadom na stúpajúce hrozby Pekingu voči Taiwanu, sporným územným nárokom Číny vo Východočínskom a Juhočínskom mori i jej rastúcu rivalitu s USA, napísala DPA. Priblížila tiež, že oficiálny vojenský rozpočet Číny podľa expertov ukazuje len časť skutočných nákladov, pretože mnohé výdavky na armádu pokrývajú z iných rozpočtových kapitol.
