Pavel ich však podľa svojich slov upozornil, že hrozí ofenzíva Chorvátov v priestore, ktorý mali na starosti. "A že v takej situácii, keď môže dôjsť k ozbrojeným aktivitám, možno aj stratám na životoch, nie je príliš rozumné deliť jednotku. Že by bolo dobré s tým počkať, až vojna skončí a potom sa môžeme rozprávať o delení," vysvetlil svoj vtedajší postoj Pavel.
Administratívne sa jednotka síce rozdelila – vznikol český a slovenský prápor – ale prakticky fungovali ako jeden celok. "My sme vtedy vôbec nevnímali, že sa republika delí. Nás to mrzelo, ale fungovali sme ako jeden celok počas celej doby misie," vysvetlil.
Armádny generál vo výslužbe spomínal aj na to, že po návrate z misie do už rozdelených republík bolo medzi štátmi občas cítiť podráždenú atmosféru. "Keď som po tej akcii navrhoval niektorých na vyznamenanie, tak som zaznamenal určitú precitlivenosť zo strany slovenského ministerstva obrany. Povedali mi, že oni si svojich ľudí navrhnú sami na svoje vyznamenanie," priblížil Pavel s tým, že ho táto poznámka zarazila.
