Nora Blahová je veselá, útla dáma so slušivým zostrihom vlasov, ktorý ju robí stále spoznateľnou. Jej recept na dobrú náladu je vraj spánok. „Celoživotne som nastavená vďaka koncertovaniu dlhšie si pospať, nakoľko som z koncertov chodievala domov neskoro v noci. Keď som v mieste vystúpenia prespala, vždy po koncerte sme ešte posedeli a podebatovali dlho do noci, takže potom som si dopriala trochu dlhšie leňošenie v posteli,“ hovorí usmiata Nora, ktorú nikdy nezaujímali klebety a intrigy.
Namiesto plavkyne speváčka
Speváčkina mama zomrela pol roka pred tým, než dovŕšila stovku. „Tak hádam mám aj ja pred sebou ešte dajakých dvadsať rokov života,“ zažartuje si. Vzápätí však dodá, že mala veľmi prísnu výchovu. „Mňa rodičia vychovávali oveľa prísnejšie než brata. Strážili ma, asi aby som sa nespustila a nerobila rodine hanbu,“ uškrnie sa osemdesiatnička a prizná, že ju to vtedy poriadne štvalo.
„Niekedy som mamu až neznášala za to, aká bola na mňa prísna a ako mi mnohé veci zakazovala. Až neskôr som pochopila, že to všetko mal na svedomí otec. Mama len plnila jeho príkazy, on bol vládca rodiny a všetci museli poslúchať,“ stroho konštatuje Nora a hneď aj uvedie príklad zo života: „Bola som skvelá plavkyňa a predstavte si, nedovolil mi ako 14-ročnej ísť na preteky mimo mesta, hoci v Topoľčanoch som bola vynikajúca! Navyše ma trénoval otcov kamarát Jimy Krajčík. Mali sme ísť na preteky do Prievidze, tréner prišiel za mňa orodovať u otca. Nepomohlo ani, že sa tréner za mňa zaručil. Plakala som na dvore ako malé decko. Mama by ma možno aj bola pustila, ale nezmohla nič,“ povzdychne si Nora, z ktorej sa napokon nestala úspešná plavkyňa, ale slávna speváčka.
Prvá pochvala
Mladá dievčina študovala na vysokej škole – na Pedagogickom inštitúte v Nitre. Tam sa začala jej hviezdna kariéra. „Stanislav Štepka tam založil divadlo malých javiskových foriem a keďže tam boli traja muzikanti, spievala som v hre, ktorú Štepka napísal. Milovala som pieseň Zlá neděle od Hegerovej,“ spomenie svoje spevácke začiatky Nora Blahová a dodá: „Pre mňa bola nedeľa naozaj vždy zlá, lebo som ju musela prežívať doma s rodičmi. Tešila som sa na pondelok na internát. V tej kapele bol aj muzikant Ladislav Sládečka, ktorý sa stal mojím prvým manželom a chodila som s ním spievať. Otec to veľmi zle prijal, dokonca mi povedal, že načo spievam, keď to neviem. Keď ma potom videli rodičia v televízii, boli na mňa hrdí. Mala som 26 rokov, keď ma prvý raz pochválili.“
