Tieto rokovania sa mali konať vo februári, uviedli turecké diplomatické zdroje. Rozhodnutie Ankary prišlo podľa TASR deň po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Švédsko, aby neočakávalo, že Turecko podporí jeho žiadosť o vstup do NATO.
AFP konštatuje, že Erdoganove výroky, rovnako ako rozhodnutie o odložení rokovaní so Štokholmom a Helsinkami, znižujú šance oboch severských krajín, aby sa do NATO dostali ešte pred májovými parlamentnými a prezidentskými voľbami v Turecku.
Obe krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí na budúci mesiac.
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v utorok po prvý raz naznačil, že jeho krajina bude možno zvažovať aj členstvo v NATO bez Švédska, a to z dôvodu diplomatických problémov medzi Ankarou a Štokholmom.
Na predchádzajúcich kolách trojstranných rozhovorov sa zúčastnili predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí. Boli zamerané na konkrétne turecké požiadavky, medzi ktoré patrí vydanie desiatok podozrivých osôb prevažne kurdského pôvodu do Turecka.
Erdogan v pondelok kritizoval víkendové protiislamské a prokurdské protesty v Štokholme. Odsúdil predovšetkým pálenie Koránu počas demonštrácie zorganizovanej protiislamským politikom Rasmusom Paludanom a označil to za urážku moslimov. Erdogan kritizoval švédske úrady, že takúto demonštráciu povolili napriek ostrým námietkam Turecka.
