Kúpnu silu máme ešte slabšiu
Ján Košč, analytik OZ Pracujúca chudoba
- Porovnávať nominálnu výšku minimálnych miezd nemá veľký význam, dôležitejšie porovnanie je cez to, čo si zamestnanec s minimálnou mzdou za ňu vie kúpiť. Problémom samozrejme je, že napr. Nemec s ich minimálnou mzdou si nakúpi viac tovarov a služieb ako Slovák s našou minimálnou mzdou. Takéto porovnanie sa robí cez tzv. paritu kúpnej sily. Problémom minimálnej mzdy na Slovensku je aj fakt, že každý rok stúpa jej daňovo-odvodové zaťaženie. To je spôsobené tým, že životné minimum je nereálne nízke a jeho zvyšovanie nie je naviazané na žiadneho reálneho ukazovateľa - pritom od výšky životného minima je závislá odpočitateľná položka z daní, čo postihuje všetkých pracujúcich, no tých nízkopríjmových najviac.
Nízka minimálka ohrozuje dôchodok
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
- Ukázalo sa, že zvyšovanie minimálnej mzdy nevedie k zvyšovaniu nezamestnanosti, tak ako sa to snažia podsúvať niektorí ekonómovia. Nízke mzdy generujú nielen chudobu, ale aj nízke dôchodky. Človek, ktorý pracuje celý život za minimálnu mzdu, sú to najmä ženy, by mal aktuálne dôchodok na úrovni 300 eur, čo je viac ako 140 eur pod hranicou chudoby. Nízka úroveň minimálnych miezd ukazuje, že práve tieto sú ťahúňom našej ekonomiky v spojení s pracujúcou chudobou.
