Hlava štátu podľa neho výsledok neformálnych rokovaní nemusí brať do úvahy ani v prípade, že by ním bol zoznam 76 mien poslancov s prísľubom podpory budúceho kabinetu. Takáto povinnosť prezidentke podľa Hrabka nevyplýva z ústavy ani z politických tradícií. "Treba odlišovať situáciu, ktorá vznikne bezprostredne po voľbách, a tú, ktorá vznikne v priebehu volebného obdobia," upozornil. "Podpisy 76 poslancov majú z politického hľadiska rovnakú hodnotu, ako keby premiér priniesol prezidentke zbierku 76 motýľov," tvrdí Hrabko.
Samotné podpisy poslancov pritom podľa neho udržateľnosť vlády negarantujú. "Nedávno pán Heger priniesol prezidentke podpisy 91 poslancov a aj tak sa mu vláda najskôr rozpadla a potom padla," pripomenul.
Pozícia Hegera pri rokovaniach je podľa neho komplikovaná aj tým, že nie je lídrom strany, ktorá ho v parlamente podporuje, a jeho kabinetu bola len nedávno vyjadrená nedôvera.
Jedným zo schodnejších riešení by podľa Hrabka bolo, ak by sa prezidentka inšpirovala postupom exprezidenta Michala Kováča po páde vlády Vladimíra Mečiara a pokúsila sa s politickými stranami dohodnúť také zloženie úradníckej vlády, ktoré by malo aj podporu Národnej rady (NR) SR. "To znamená viesť rokovania a dohodnúť sa, nájsť kompromis, ako ho našiel Michal Kováč. Všetci zainteresovaní ho vtedy nielen rešpektovali, ale aj dodržali," pripomenul Hrabko.
