Bolo to dieťa už v kontakte s niekým z vašej rodiny?
Adela: Áno, samozrejme.
Viktor: Počas Vianoc sme boli u jedných aj druhých rodičov, boli to také hromadné zoznamovacie stretnutia. Aj môj brat má teraz malé bábätko.
Aká bola reakcia starých rodičov?
Adela: Moji rodičia sa tešia. Musím povedať, že som za svojich rodičov všeobecne veľmi vďačná, ale aj z toho hľadiska, že nikdy som nepočúvala také to: „A kedy bude vnúča?“ Nikdy to nebrali tak, že je mojou povinnosťou im dať vnúča, pričom mnohí zažívajú v tomto smere obrovský tlak. Mama mi koľkokrát povedala: „Veď ty máš taký krásny pestrý život, nerieš to.“
Viktor: Tým, že naši bývajú v Šali, tak pre nich bol ten kontakt trochu neskorší, najprv bol len virtuálny. A v momente, keď sa už stretli, myslím, že tam došlo k očividnému posunu na strane mamy aj otca. A uvidíme, čo bude. Sme na ceste, na ktorú si musia všetci okolo nás zvyknúť.
Pokiaľ ide o pohlavie, ktoré zatiaľ nemôžete prezradiť, komu z vás sadlo viac?
Viktor: Zistili sme, že to vôbec nie je podstatné.
Adela: My sme vlastne nemali žiadnu preferenciu, nekreslila som si v hlave, ako by to dieťatko malo vyzerať. Je to dieťa, ktoré potrebuje rodičov, a to je to podstatné.
Ako sa manželom podarilo dieťatko taký dlhý čas utajiť? Ako bude ďalej prebiehať adopčný proces? A čo starostlivosť o dieťa - ako si povinnosti čerství rodičia rozdelili? Aj na tieto otázky nájdete odpovede v Novom Čase Víkend!
