Hrabko tiež tvrdí, že takýto postup je však málo pravdepodobný, lebo prezidentka nesie za vládu, ktorú vymenuje, politickú zodpovednosť. Na poverenie zostaviť vládu podľa neho nestačí len deklarovaná podpora 76 poslancov, je potrebný aj súhlas prezidentky. "Prezidentka potom vezme politickú zodpovednosť za to, ak by takúto vládu opäť vymenovala," podčiarkol Hrabko.
Ak by bol nový alebo staronový kabinet priamym pokračovaním toho, ktorý v Národnej rade (NR) SR stratil dôveru poslancov, podľa Hrabka by so sebou ďalej niesol aj problémy, ktoré k pádu vlády viedli. "Chaos a zmätok by iba ďalej pokračoval. Myslím si, že to fungovať nebude, lebo to nefungovalo tri roky," dodal.
Aj keď sa takýto scenár úplne vylúčiť nedá, Hrabko skôr očakáva vytvorenie kabinetu na báze úradníckej vlády vytvorenej prezidentkou, alebo na základe parlamentnej podpory, ale v inom zložení ako má aktuálna vláda. "Správny demokratický scenár by bol taký, že si pani prezidentka koncom januára pozve relevantné politické strany a bude sa zaujímať o to, čo mienia robiť so situáciou a na základe týchto rozhovorov sa rozhodne," podčiarkol.
Na margo referenda, ktoré sa má na Slovensku konať 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na samotných voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. Ak by ale presadili ústavnú zmenu, pre všetky ďalšie vlády bude platiť, že im ľudia budú môcť skrátiť volebné obdobie referendom, alebo poslanci 76 hlasmi v parlamente.
