Sviatok Troch kráľov ukončuje vianočné obdobie. Na druhý deň, 7. januára, sa začínajú fašiangy, čo je obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tá tohto roku vychádza na 22. februára a Veľká noc bude od 7. do 10. apríla.
Deň 6. január je sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia. Cirkev si ním pripomínala príchod kráľov z Východu, avšak rozšírenejší je názor, že to neboli králi, ale mudrci. Gašpar, Melichar a Baltazár boli vraj učenci - fyzik, astronóm a matematik. Boli to pohania z neznámych krajín, ktorí sledovali betlehemskú hviezdu. Ježišovi priniesli zlato, kadidlo a myrhu. „Dnes by sme to mohli vyložiť tak, že svetská veda nebola v rozpore s náboženstvom,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Aké boli u nás zvyky?
Zábavy
- Večer pred dňom Troch kráľov sa v dedinách organizovali trojkráľové tanečné zábavy. Určené boli hlavne pre slobodnú mládež, chlapci zaplatili muzikantov a pitie, dievčatá priniesli pohostenie.
Kropenie zvierat
- Ráno sa chodilo po vodu z potoka, ktorou pokropili zvieratá.
Svätenie vody a kriedy
- V kostoloch sa svätila voda a krieda, čo je v rímskokatolíckych chrámoch časté aj dnes. Vodu si ľudia dali doma do sväteničiek - nádobiek pri vchodových dverách. Pri odchode z domu sa potom ľudia touto vodou prežehnali. Okolo postele sa posvätenou kriedou nakreslil kruh na zem, aby odpudili zlých duchov.
