Pri príležitosti jej okrúhleho jubilea sme sa s ňou rozprávali o kariére, dôležitých ľuďoch jej života, dcére Laure (14) aj o priateľovi Pavlovi Nedvědovi (50).
Koncom minulého roka ste oslávili päťdesiatku a za sebou máte vyše 42-ročnú kariéru. Neľutovali ste niekedy, že ste nemohli ostať obyčajnou Darinkou, ktorú by nikto nepoznal?
Neľutovala, pretože vlastne nemám čo ľutovať. Neviem porovnať neznámu Darinku s tou známou, netuším, aké by to bolo... V tom, že som známa, som vyrastala odmalička a musím povedať, že ani na moment som nemala pocit, že by to otravné, čo občas so slávou prichádza, bolo také silné, aby som chcela odísť zo speváckeho sveta. Patrím medzi tých pár vyvolených, ktorým sa splnilo to, čo si už ako deti vysnívali, a stále to rovnako dobre funguje.
Veľa žien svoj vek tají, no vy sa k nemu hrdo hlásite. Napriek tomu: cítite v niečom, že už máte 50?
Ešte stále nemám pocit, že by tento vek mal na mňa nejaký negatívny vplyv alebo že by sa čokoľvek zmenilo. Možno len v tom, že potrebujem viac spánku. Keď sa však zamyslím, tak moja Lola, ktorá je v puberte, vie vyspávať aj do jedenástej... Asi je to iba o tom, že moje telo potrebuje dlhší čas na regeneráciu. Po vystúpeniach sedím schúlená v aute na zadnej sedačke niekedy aj sedem hodín, tak ten ďalší deň nebývam úplne fit. Vtedy potrebujem svoj pokoj, samotu, ísť na prechádzku a dať telo aj ducha znovu dohromady.
Je nejaký moment, ktorý by ste túžili prežiť znovu?
Myslím si, že všetky veci, ktoré sa mi v živote stali, aj tie zlé, majú svoju príčinu a nemusíme vždy vedieť, prečo to tak bolo. Aj vďaka nim sa život začne uberať nejakým smerom a všetko proste ovplyvňuje všetko. Musím povedať, že naozaj nič neľutujem a jedno aj druhé ma formovalo. Naučilo ma byť pozornejšou, možno citlivejšou, aj veci, pri ktorých mi bolo do plaču, určite mali v mojom živote miesto. Ak by ste vybrali niečo, čo by ste možno už nechceli zažiť, zrútil by sa zvyšok stavebnice.
