Elitní hráči futbalu sú menej ohrození poruchami súvisiacimi s konzumáciou alkoholu a drog. Teda ich riziko je o tretinu nižšie v porovnaní s rizikom u mužov z bežnej populácie.
Tento ochranný účinok „vrcholového futbalu“ síce platí až od 60. rokov minulého storočia, ale je dlhodobo konzistentný a vedecky nevyvrátiteľný. Vyplýva to z výskumu švédskych psychiatrov.
Konzumácia alkoholu je hlboko zakorenená vo futbalovej kultúre fanúšikov, a aj keď niekoľko slávnych futbalistov zažilo závislosť na alkohole počas svojej kariéry aj po nej, stále je ich pomerne menej ako v bežnej populácii.
Pritom k zneužívaniu alkoholu a drog môže futbalistu nútiť neustály tlak na výkon na vysokej úrovni, pozornosť verejnosti a sláva.
Podľa švédskej štúdie má medzi vrcholovými futbalistami problémy s alkoholom v priemere 4,3 percenta hráčov, zatiaľ čo medzi bežnými mužmi v populácii je to 6,3 percenta. U futbalistov je teda riziko o 30 percent nižšie ako u mužov vo všeobecnej populácii. A platí to aj pre drogy.
"V tejto kohortovej štúdii mali futbalisti, ktorí hrali vo švédskej najvyššej súťaži, výrazne nižšie riziko porúch súvisiacich s alkoholom ako muži z bežnej populácie," tvrdia autori zo Štokholmu.
