"Dnes sa ako domáci oprávnený nosič darčekov presadzuje najmä Ježiško, a to nielen na Slovensku," priblížila pre TASR etnologička zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Zuzana Beňušková. Doplnila, že jeho korene siahajú do reformačných čias Martina Luthera.
Etnologička priblížila, že v období druhej polovice 20. storočia boli viaceré kresťanské symboly komunistickou ideológiou programovo eliminované a presadzoval sa Dedo Mráz importovaný zo Sovietskeho zväzu. Zároveň po politickej zmene v roku 1989 pribudol aj americký Santa Klaus. "Súčasne najmä u strednej generácie zostáva obľúbenou i postava Deda Mráza," doplnila Beňušková.
Priblížila, že problém prijať alebo jednoznačne sa rozhodnúť pre niektorú z týchto predstáv sa stáva kľúčovým v rodinách s malými deťmi. Zapracovanie aktu magického obdarovávania detí utajeným darcom je výraznou súčasťou konkrétnej domácej podoby sviatku. "Problematická, vlastne neexistujúca vizualizácia Ježiška sa často prelína alebo nahrádza Santa Klausom, Dedom Mrázom, prípadne sa v rodinnej tradícii prejde od jednej k druhej," spresnila.
Santa Klausovi je podľa nej aj dominantne vyčlenený verejný komerčný priestor a reklama. "Aj v tej sa však objavujú snahy o priblíženie sa slovenskému zákazníkovi," doplnila etnologička s tým, že používa napríklad tradičné symboly.
