Bezradne čakať na záchranu mohlo zabrať hodiny, možno dni a dočkať by sa jej vôbec nemuseli. V mraze sa vydali po pomoc. Plazili sa cez sneh aj kamene, až ich napokon objavil brigádnik z Chaty Trangoška, ktorý privolal pomoc. Ako na desivý zážitok spred 27 rokov Otto spomína?
Kamaráti Otto a Dušan milovali nespútanosť pohybu v horských masívoch a spoločne vyrážali za adrenalínovými dobrodružstvami. Jedno také ich takmer stálo život. V chladný februárový deň sa dvojica pobalila a vyrazila zdolať ľadopád vysoký zhruba 50 metrov. K Modrému ľadu, ku ktorému vedie cesta z Chaty Trangoška, sa vybrali v zlom počasí, no nepripúšťali si žiadne riziko. A pritom ich bolo neúrekom! Nárazový vietor, zlá viditeľnosť pre hmlu a k tomu čerstvo napadaný sneh.
„Sneh bol nafúkaný aj v žľaboch, asi tak po kolená. Išli sme necelých 30 minút a dostávali sme sa pod ľadopád. Boli sme od seba vzdialení niekoľko desiatok metrov,“ opísal cestu Otto, ktorému k ľadopádu chýbalo asi 50 metrov, keď začul lomoz: „Ozvalo sa puknutie a ocitol som sa v mase snehu. Bola obrovská. Doslova nás zmietla. Robil som kotrmelce a nevnímal čas. Naozaj neviem, ako dlho nás to mlelo.“
Tento zlomok sekundy Otta a Dušana takmer pripravil o život. Mali však šťastie. „Vnímať okolie som začal po pár sekundách. Bol som našťastie zasypaný od pása dole. Začal som kričať na kamaráta. Našťastie sa Dušan ozval. Boli sme od seba približne 200 metrov. Reval, že má asi zlomenú nohu. Po vyhrabaní sa som zistil, že ju mám zlomenú aj ja,“ odhalil následky ničivého zosuvu. Lenže tým sa desivý deň neskončil. Mohli nevedno ako dlho čakať na záchranu, alebo sa vybrať pomoci naproti.
