Prvým problémom je vyhladovanie. Hladovka, ktorú kapry podstupujú, má za následok úbytok na váhe i na mäse. "Kapor je tak oproti svojej prirodzenej váhe podvyživený. Pri nakupovaní živého kapra nakoniec kupujúci platia za menej mäsa v horšej kvalite," tvrdí združenie. Dôvodom vyhladovania je zníženie hmotnosti, ktorá je vhodná na prenos domov.
Humánny pokrok poukazuje na siete a podberáky. Používanie podberákov spôsobuje kaprom stres a poškodzuje ich sliz na koži. Môže tak dôjsť aj k poraneniam.
Ďalším problémom je podľa združenia kaďa alebo podobná nádoba. Často v nej dochádza k vyčerpaniu kyslíka a kapry tak môžu zahynúť. "Prúd vody je v týchto priestoroch často nedostatočný, čo spôsobí kyslosť vody a pôsobí tak nebezpečne na ryby. Posledným neprirodzeným a negatívnym faktorom je nedostatočná hĺbka týchto nádob, pretože kapry prirodzene žijú na dne vôd," priblížilo.
Prevážanie kaprov je ďalším problémom a dôležitým faktorom zvýšeného stresu. Prevoz z ich prirodzeného prostredia do kadí, ale i domov v sieťovanej taške je pre kapry veľmi stresujúci a môže im spôsobiť zranenia až smrť udusením či vyčerpaním, skonštatovali environmentalisti.
