Na vás je fascinujúce, že ste vždy dobre naladená. Svoje trápenia nedávate najavo a aj po rozchodoch či osobných trápeniach, ktoré vás zasiahli, ste dokázali mať úsmev na tvári a súcit či láskavosť pre iných. V akej chvíli ste sa cítili byť naozaj zrazená na kolená?
- Najťažšie pre mňa bolo obdobie, keď odchádzala maminka. Najťažšie a najbolestivejšie… Maminky by mali byť nesmrteľné.
Kde čerpáte svoju vnútornú silu?
- Mojou motiváciou je láska, láska k mojej rodine, k ľuďom, k poslaniu, ktoré mám.
Je niečo, čo by ste vo svojom živote – keby ste ho mali prežiť ešte raz – rada zmenili?
- Mnohé by som zmenila, ale verím, že všetko malo nejaký svoj dôvod.
Momentálne ste na Slovensku s koncertnou šnúrou Bílé Vánoce Lucie Bílé. Máte rada slovenské publikum?
- Milujem ho... Slovenské publikum je temperamentné, láskavé, ústretové a vnímavé. Mám už tento rok pár koncertov za sebou a nemôžem sa dočkať tých ďalších. Som česko-slovenská speváčka, som tu odjakživa doma a myslím, že to zo mňa diváci aj cítia. Som proste vaša.
V čom sú pre vás vianočné koncerty iné ako tie „bežné“ cez rok?
- Keby bolo na mne, spievala by som vianočné pesničky celý rok. Je v nich všetko, čo je také dôležité – láska k rodine, deťom, priateľom, k Bohu, k Márii aj svätej Anne. Som presvedčená o tom, že keby sa ľudia vrátili k Desatoru, náš chorý svet by sa uzdravil.
