Predurčila herečkinu recitátorskú dráhu a stala sa z nej diva. Národom milovaná Marína prežila naplnený a bohatý život bez škandálov. Svojím bytím plávala s ľahkosťou a jej dušu napĺňalo herectvo, ktorému bola verná až do konca svojho života. Stvárnila stovky nezabudnuteľných rolí, ktoré nikdy nezapadnú prachom.
Odohrala vyše 400 divadelných, filmových a televíznych postáv a ich dvojnásobok v rozhlase. Nechýbala medzi nimi žiadna podstatná. Bola Shakespearova Júlia, Ofélia aj pani Fordová, Hviezdoslavova Salome, Maggie-Marilyn Arthura Millera, Iwaszkiewiczova George Sandová či Costeaova Ona a Edith Piaf. Ako povedala, splnila si všetky herecké sny, ale pre Nový Čas Nedeľa vo svojom poslednom rozhovore z januára 2022 predsa len jeden nesplnený našla.
Na otázku „Koľko rokov by ste chceli mať a prečo?“ odpovedala: „Tristosedemdesiatsedem. Toľko má postava Emílie Marty z Čapkovej hry Vec Makropulos o dcére rudolfínskeho lekára, ktorý pre cisára objavil elixír mladosti, vyskúšal ho na nej, a tak stále vyzerá na tridsať. A prečo? Nikdy som si tú rolu nezahrala. Asi som na ňu nedozrela,“ povedala vtedy.
Sedliačky nehrala
Mária Kráľovičová pracovala po skončení meštianky ako holička, neskôr v obchode s odevmi a v sklade na výdaj balov papiera. Hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine. Očarila hneď. Počas dvoch rokov stvárnila 14 postáv a v prvej sezóne získala na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone. Mimochodom, o 50 rokov neskôr si v tejto hre, ale už v SND a v postave Dory Chomútskej, zahrala znova. Nikdy predtým ani potom sedliačky nehrala, bola najmä lyrická a charakterová herečka.
