"Rusko zámernou destabilizáciou energetického trhu už spôsobilo obrovské straty všetkým krajinám sveta," povedal Zelenskyj a rozhodnutie o cenovom strope označil za "slabý prístup".
"Je len otázkou času, kedy sa aj tak budú musieť zaviesť silnejšie nástroje," argumentoval Zelenskyj. A dodal: "Je škoda, že sa tento čas stratí."
"Logika je jasná: ak bude cenový strop na ruskú ropu 60 dolárov namiesto napríklad 30 dolárov, ako navrhovali Poľsko a pobaltské štáty, potom bude do ruského rozpočtu pribúdať okolo sto miliárd dolárov ročne..." vysvetľoval ukrajinský prezident.
"Tieto peniaze budú využité aj na ďalšie destabilizovanie práve tých krajín, ktoré sa teraz vyhýbajú veľkým rozhodnutiam," dodal.
Počas rokovaní o tom, v akej výške má byť tento cenový strop, predovšetkým Poľsko navrhovalo nižšiu sumu - 30 dolárov za barel. Nakoniec sa však v piatok mocnosti dohodli na vyššom strope.
Cenový strop, na ktorom sa dohodli spomínané západné mocnosti, stanovil cenu ruskej ropy prepravovanej po mori na 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cieľom je obmedziť kľúčový zdroj finančných prostriedkov pre ruskú vojnu na Ukrajine, píše tlačová agentúra Reuters.
Kremeľ v sobotu už oznámil, že neprijme cenový strop na ruskú ropu. "Tento cenový strop neprijímame," povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa jeho slov dohodu o cenovom strope "analyzuje" a pripravuje odpoveď.
Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. "Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy," napísal.
Cenový strop umožní ostatným krajinám aj naďalej dovážať po mori ruskú ropu; znemožní však prepravným a poisťovacím spoločnostiam manipulovať s touto ropou vo svete za ceny nad úrovňou 60 amerických dolárov za barel, vysvetľuje Reuters. To skomplikuje jej vývoz za cenu nad úrovňou cenového stropu aj do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody.
