Predmetnú dohodu dosiahla vláda Nicolása Madura s opozíciou na rokovaniach, ktoré sa obnovili po vyše roku, pričom sa konali v mexickom hlavnom meste Mexiko. Mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard označil dokument za "nádej pre celú Latinskú Ameriku".
Dohodu prakticky okamžite privítali aj Spojené štáty. Zareagovali uvoľnením ropných sankcií voči Venezuele, a to tak, že americkej ropnej spoločnosti Chevron povolili čiastočné obnovenie činnosti v tejto krajine.
Americké ministerstvo financií opísalo dokument ako "humanitárnu dohodu zameranú na vzdelávanie, zdravotníctvo, potravinovú bezpečnosť, reakcie na povodne aj programy týkajúce sa elektrickej energie, ktoré budú prospešné pre venezuelský ľud".
Politická kríza sa vo Venezuele vyostrila v roku 2018, keď sa Nicolás Maduro vyhlásil za víťaza sporných prezidentských volieb, ktoré mnohé západné krajiny označili za zmanipulované. USA v reakcii na voľby s Venezuelou prerušili diplomatické vzťahy.
Predseda Národného zhromaždenia Juan Guaidó sa v januári 2019 vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely s cieľom zbaviť Madura moci. V tejto funkcií ho uznali USA, ako aj najmenej 50 ďalších krajín. Washington zároveň uvalil na Caracas rozsiahle sankcie s cieľom zosadiť Madura.
Úsilie medzinárodného spoločenstva o vyriešenie venezuelskej krízy sa zintenzívnilo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu a dôsledkom, aké má invázia na celosvetové dodávky energie. Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete, pripomína AFP. Táto latinskoamerická krajina však napriek tomu trpí strašnou chudobou a sužuje ju tiež zmienená politická kríza. V dôsledku toho z krajiny za posledné roky ušlo približne sedem miliónov ľudí.
