V nemocnici ho neobišiel ani covid a zdravý chlap, ktorý predtým pracoval, zrazu ostal odkázaný na pomoc iných. Zúfalstvo, ktoré v rodine vládne, ešte umocňuje fakt, že v decembri sa musia vysťahovať z podnájmu. So štyrmi deťmi ich tak čakajú neradostné Vianoce, hoci už dva roky prakticky nemali žiadne.
Ťažko skúšaná rodina si prechádza dva roky peklom, ktoré nemá konca. Ernest (42) pracoval na živnosť a o svoju rodinu sa staral, ako mohol. Zrazu však dostal zápal obličiek. Ten vyústil do zápalu po celom tele, čo si najviac odniesli kosti. Otec rodiny ostal na vozíku. „Keď som bol v nemocnici, dostal som ešte aj covid. Takmer som zomrel, bol som na pľúcnej ventilácii,“ ukazuje Ernest lekárske správy z takmer ročného pobytu v nemocnici. „Bolo to hrozné, nedávali mu veľkú šancu, ale prežil. No odvtedy bojujeme o prežitie,“ dodáva jeho manželka Oľga (32). Zobrali sa tento rok, aby dali veci aj v tejto oblasti do poriadku.
Chronický zápal
Podľa lekára mal smolu. „Ide o relatívne mladého pacienta, ktorý, bohužiaľ, popri kameni v močových cestách dostal infekciu močových ciest, museli mu kameň odstrániť a zaviesť dovnútra stent. Veľmi často sa stáva pri močových infekciách, že tie baktérie prestúpia do krvného obehu a dostanú sa krvou do celého tela, volá sa to urosepsa. Čo sa v jeho prípade, žiaľ, stalo a tá infekcia sa dostala aj do iných častí, ako sú vnútorné orgány, svalstvo a kosti,“ vysvetľuje situáciu Marek Ozorák, primár ortopédie Fakultnej Nemocnice v Nových Zámkoch.
Liečba infekcie v kostiach podľa neho trvá roky i desaťročia, navyše situáciu skomplikoval ťažký covid. „My ho pravidelne monitorujeme, ale stále má ešte chronický zápal bedrových kĺbov a kostí a panvy. Momentálne sme ho poslali na konzultáciu na naše najvyššie pracovisko v Bratislave, kedy by bol ten správny čas urobiť operáciu.“
Pomôže im mesto?
Ernest ako malý živnostník neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. Navyše sa im práve narodilo štvrté dieťa. Ostal bez príjmu, teraz tri mesiace dostáva invalidný dôchodok 220 eur. „Manželka dostáva dokopy aj s prídavkami 400 eur, podnájom platíme 450 eur. Žijeme s pomocou cudzích ľudí, aby sme mali deťom čo dať jesť. V tomto byte môžeme ostať do decembra, predtým sme bývali v inom, odkiaľ sme museli odísť. Teraz nemáme kam ísť a za čo, nikdy som si nemyslel, že takto skončím, vždy som pracoval,“ plače. Jeho manželka objíma deti. „Nemá nám kto pomôcť, skončíme pred Vianocami na ulici aj s deťmi,“ vraví Oľga, ktorá sa v najhoršom o Ernesta starala, vymieňala mu plienky, polohovala ho...
Z podnájmu musia odísť nielen pre neradostnú finančnú situáciu, ale najmä z dôvodu, že majitelia bytu sa doň vracajú. Hovorkyňa magistrátu Petronela Bernáth vraví, že situáciu riešia s kompetentnými inštitúciami. Mesto však prideľuje byty v zmysle zásad schválených mestským zastupiteľstvom. Nemôžu ho tak prideliť len na základe sociálnej situácie. „Všetky byty sa prideľujú prostredníctvom verejného žrebovania zo žiadateľov, ktorí splnili zásadami predpísané podmienky. Terénne sociálne pracovníčky v spolupráci s rodinou budú kontaktovať vlastníka nehnuteľnosti, aby sa zabezpečila plynulá zmena bývania aj s ohľadom na plánovanú operáciu klienta.“
