Riaditeľ DŽK Ľubomír Lehotský Novému Času priblížil dobré správy. "Sezóna bola najdlhšia, pomerne náročná a vydarená. Platí to nielen o investíciách, ale aj projektoch. Už teraz počet prepravených cestujúcich atakuje hranicu 50-tisíc, vraciame sa tak do predpandemických čísel. Istý problém bol so školami, lebo mali menej výletov, ale opravili sme až tri mosty a 250 metrov trate, pričom pribudli až štyri vozidlá," netajil šéf. Išlo nielen o dva pôvodne talianske vozne, ktoré dvojnásobne zvýšili prepravnú kapacitu, ale aj jeden nákladný vozeň.
"Zabudnúť však nemožno na opravený rušeň Anička zo železorudných baní na Spiši, ktorý je už plne funkčný a uzatvárame ním menoslov pôvodného kvarteta Danka, Janka, Katka a Vlasta. Pyšní sme však aj na prvý drezinový ovál na Slovensku so zatiaľ tromi kusmi techniky i jedinú železničnú zvonicu na Slovensku," dodal Lehotský aj za celý tím sezónnych dobrovoľníkov z radov detí a mládeže, ktorých je do 40. Už budúci rok chystajú ďalšie zveľadenie areálu v cieľovej stanici na Alpinke, kde v zážitkovej zóne pribudne ekogaléria.
Z histórie
Košická detská historická železnica bola vybudovaná v Košiciach v rokoch 1955–1956 ako Pionierska železnica. Miestnu dráhu financovalo Ministerstvo dopravy a šlo o prvú rekreačnú železnicu vo vtedajšom Československu. Po vzore podobných železníc vo vtedajšom Sovietskom zväze slúžila aj na výchovu a motiváciu mladých železničiarov. Takéto železničky neskôr vznikli aj v Prešove, Plzni, či iných mestách Československa. Zachovala sa však iba tá v Košiciach. Prevádzku od vzniku financovali ČSD, po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 to bol nástupca - ŽSR. Po rozdelení železníc v 90-tych rokoch došlo aj k deleniu majetku. Remíza v Čermeli a historické dráhové vozidlá pripadli 1. 1. 2002 do majetku Železničnej spoločnosti, a.s. Trať, vrátane dopravných zariadení, zostala v majetku ŽSR.
