V stanovom tábore sa nachádza od 30 do 50 ľudí. "Pôsobila som v táboroch, kde sa nachádzalo 25.000 ľudí, takže táto situácia je v porovnaní s týmto úplne pokojná. Prišli sme ako humanitárna zdravotná pomoc zmapovať situáciu. Ošetrili sme nejaké rany, pomohli napríklad pri bolestiach zubov, pooperačných bolestiach, nachladnutiach a bolo diagnostikovaných niekoľko zápalov pľúc. Jeden chlapec má astmu, ale ďalšie prípady sú zvládnuteľné," uviedla Mária Jackulíková z inštitútu.
Ako doplnil Krčméry, je tam iná situácia aká bola pri obdobnej situácii pred siedmimi rokmi v západnej Európe. "Vtedy prešlo hranicami za tri mesiace 900.000 ľudí. Tu to nehrozí, tu majú ľudia tendenciu ísť hneď preč. Väčšina z nich sa sem už nevráti. Napríklad z tých, ktorí odišli v pondelok (31. 10.) počas noci, sa vrátilo iba päť a 40 je už na svojej ceste tam, kde podľa nich budú mať nádejnejšiu budúcnosť," povedal.
Podľa jeho slov niektorí na základe pozitívnych skúseností na Slovensku rozmýšľajú nad tým, že zostanú tu. "Treba si uvedomiť, že aj my potrebujeme pracovné sily v zamestnaniach, ktoré nevieme pokryť. Je mnoho profesií, ktoré ani my na škole nevieme pokryť. Mnohí z nich sú vzdelaní, mali sme na hranici aj lekárov. My ich berieme ako rovnocenných partnerov, keďže oni utekajú pred vojnou. Mali sme tu aj chlapca, ktorý stúpil na nášľapnú mínu a mal odtrhnutú končatinu, ďalší mal odtrhnutú ruku," uviedol profesor Krčméry.
