Najslávnejšie meno, ktoré sa s rozlúštením spája, patrí mladému a mimoriadne talentovanému Francúzovi Jean-Francoisovi Champollionovi. Ako však s rozlúštením súvisí Napoleon Bonaparte, dávna koptčina a faraón Ptolemaios? Meno Jean-Francois Champollion je milovníkom Egypta dobre známe. Narodil sa koncom roku 1790 do búrlivých revolučných časov. Náročné chvíle mu poznačili detstvo, a tak sa o jeho výchovu staral o štrnásť rokov starší brat Jacques-Joseph. Bez neho by sme zrejme Champollionovo meno nikdy nespoznali.
Egyptománia
Keď mal Jean-Francois Champollion necelých osem rokov, vydal sa francúzsky generál Napoleon Bonaparte na svoju slávnu výpravu do Egypta a Sýrie. Okrem vojakov však so sebou do vzdialených exotických končín zobral aj „armádu vedcov“, ktorí sa okamžite pustili do skúmania starovekých pamiatok. V júli 1799 objavil ženijný inžinier kapitán Bouchard v delte Nílu neďaleko mesta ar-Rašíd, po francúzsky Rosetta, zaujímavú stélu s tromi nápismi. Prítomným bolo hneď jasné, že ide o nález mimoriadneho významu.
Netrvalo dlho a francúzska armáda bola v Egypte porazená Angličanmi. Tí si robili nárok aj na všetky objavené pamiatky. Hoci Francúzi Rosettskú dosku spočiatku ukrývali, nakoniec sa Britom za nevyjasnených okolností dostala do rúk a už na jar 1802 bola predstavená verejnosti v Londýne spolu s ďalšími zaujímavosťami.
Tam ju možno obdivovať dodnes v Britskom múzeu. To odštartovalo nielen v Británii, ale doslova v celej Európe egyptský ošiaľ. Kópie Rosettskej dosky a odpisy sa dostali do každej európskej krajiny, kde sa vedci i nadšenci snažili rozlúštiť texty, ktoré ju pokrývali. Umožnilo by to spoznať staroveký Egypt a jeho obyvateľov cez ich vlastné texty.
