Lievik trúbkovitý, ktorý je typickým pre jesennú hubársku sezónu, rastie v trsoch či vo veľkých skupinách - v tzv. čarovných kruhoch, zväčša v listnatých lesoch. Návštevník jesenného listnatého lesa si ho nemôže nevšimnúť v opadanom lístí, no zväčša okolo neho prejde bez záujmu v nádeji, že si košík naplní kvalitnejšimi hubami. Tým lieviku neoprávnene krivdí. Ide totiž o jedlú a chutnú hubu, ktorá sa dá v kuchyni pripraviť rôznymi spôsobmi. Plodnice môžeme i vysušiť a zomleté na prášok sú vítanou súčasťou polievok alebo omáčok.
Jeho široko otvorené lievikovité plodnice sú hnedočierne, staršie až čierne, zvonka sivohnedé až modročierne s bielou „inovatkou“ od výtrusov. Sú krehké, chrupkovité, s príjemnou hubovou vôňou, no často ich pri zbere musíme očistiť od napadaného lístia a zeminy, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo po ňom hubári nesiahnu. Lieviky však vytrvajú až do príchodu zimy, keď už preferované huby nemajú šancu rásť.
„Ako zaujímavosť môžno dodať, že lieviky sú, podobne ako napríklad dubáky, mykorízne symbiotické huby, čo znamená, že ich podhubie je poprepájané s korienkami stromov, pričom takto strom zásobujú vodou a minerálnymi roztokmi. Stromy im za to poskytujú určité cukornaté látky pre rast ich plodníc,“ vysvetľuje mykológ Ivan Mihál z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.
