Prekvapil ho kolektív
Po príchode do školy si nemusel zvykať na veľa vecí, no zaujímalo ho, akých kolegov a žiakov bude mať. Dočkal sa príjemného prekvapenia. „Úprimne, keďže táto škola je dosť špecifická, myslel som si, že tunajší kolektív bude iný, roztrhanejší alebo nervóznejší. Je to tu však presný opak, tí učitelia a ľudia sú neskutoční, je tu úžasný kolektív, vďaka čomu sa tu cítim naozaj dobre, čo je pre mňa ako učiteľa dôležité,“ povedal Exner.
Práca na škole so stovkami žiakov má však podľa učiteľa aj svoje tienisté stránky. „Čo je menej príjemné, je, že strácam hlasivky, už mám aj trošku hrubší hlas. Aj tá úroveň únavy po dni je vyššia. Predsa, predtým som učil na škole, kde bolo 200 detí, tu ich je okolo 800, je ich strašne veľa, čo je aj veľký tlak,“ priznal s tým, že si uvedomil silu intonácie. „Musím narábať s hlasom. A už viem, akú obrovskú silu má učiteľ v tom, ako rozpráva. Akonáhle začnem rozprávať tichšie, trošku uvoľnenejšie, trieda sa upokojí. Len je ťažké nájsť ten zlatý stred, cestu k žiakom, ako ich zaujať a upokojiť. Tu však tie hlasivky dostávajú rozhodne viac zabrať,“ doplnil.
Má veľké plány
Okrem už rozbehnutých aktivít a športov sa chce Exner zamerať na basketbal. „Hrával som ho 20 rokov v USA, v Nemecku i na Slovensku, chcem odovzdávať, čo viem. Keď som učil na škole vo Svite, deti ostávali so mnou v škole aj do pol tretej poobede, čo sa dovtedy nikdy nestávalo. Očakávam, že to bude podobné aj tu,“ zasníval sa Košičan. Zároveň priznal, že si uvedomuje, že nemá jednoduchú úlohu. „Pán Striženec tu urobil neskutočnú prácu s deťmi, čo na nich vidno. Ako som mal možnosť spoznať, je to typ človeka, nadšenec, ja takých ľudí volám šialenci, ktorí majú obrovské množstvo energie, čo deti potrebujú, lebo deti to potom kopírujú. Ja sa budem snažiť dostať sa na tú istú úroveň, spravím pre to všetko,“ uzavrel.
