Nepomer sa začína už pri porovnaní počtu zamestnaných mužov a žien, pričom aj tu ženy ťahajú za kratší koniec. Približne tretina Európaniek pracuje na skrátený úväzok, no práce majú toľko, ako keby pracovali na plný. Mužov sa toto takmer netýka, na čiastočný úväzok je ochotných robiť len 8 % z nich.
Kde je problém?
Pri hľadaní príčiny platovej nerovnosti vedci zistili, že nejde „len“ o diskrimináciu v platoch. Ide aj o nerovnaký prístup pri kariérnom postupe, benefitoch či prístupe nadriadených pri udeľovaní odmien alebo riešení problémov. Veľkú úlohu zohráva fakt, že veľmi veľa žien pracuje v sektoroch s nízkymi mzdami alebo na málo platených pozíciách. Tieto posty sú ešte stále doménou mužov. Omnoho viac mužov pôsobí v oblasti informačných technológií či v iných bohatých sektoroch.
Opatrenia a rozdiely
Tým, že muži zarábajú viac za kratší čas, majú aj viac času na oddych, vzdelávanie sa, cestovanie. To všetko sú dôvody, pre ktoré Európska únia presadzuje (už od roku 1957) rovnaký prístup k práci žien a mužov, vyšší príjem a rozdelenie času na materskej dovolenke medzi matku a otca, flexibilný pracovný čas pre ženy matky a vyvíja aj dalšie aktivity na to, aby sa situácia v čo najbližšom možnom čase dostala na spravodlivú úroveň.
Pomery v rámci krajín EÚ
Medzi štátmi EÚ sú v prístupe k odmeňovaniu značné rozdiely – priepasť je niekde nepatrná, napríklad v Luxemburgu tvorí 5 %, inde výrazná, napríklad v Litve či Estónsku 19 % a na Slovensku až 25 %. V niektorých krajinách sa rozdiely postupne stierajú, sú však aj také, kde rastú.
Odstrániť túto nespravodlivosť môžu zákonodarcovia jednoducho tým, že nerovnaké platy v závislosti od pohlavia zakážu. Prispieť môžu aj samotné ženy, a to tým, že si budú pýtať viac a prestanú byť zbytočne skromné.
Zdroj: Európska komisia
