Prvýkrát sama a v panike
Mala som šestnásť a moja šermiarska skupina Jago ma vyslala na divadelné školenie do Rimavskej Soboty na známy letný kurz. Zo Spišskej Novej Vsi som si vliekla malý stan, spacák a prí slušnú výbavu. Postavila som stan (vďaka dlhoročným skúsenostiam zo stanovania na Domaši) a nastal večer. Vliezla som do spacáka a poriadne ho až po vrch zazipsovala. A vtedy to nastalo, čosi okolo mňa prebehlo. Racionálne som sa upokojovala - aj keby to bola myš, medzi mnou a ňou je igelit, stanová fólia, karimatka a spacák. Štyri vrstvy. Ale vzápätí mi to „čosi“ prebehlo po bruchu. V panike som sa snažila vyvliecť zo zapnutého spacáka, ktorý sa odrazu nedal rozzipsovať. A zase po mne čosi prebehlo. Podarilo sa mi vyslobodiť sa a divoko som spacák začala vytriasať. Odrazu z neho vybehol asi trojcentimetrový chrobák, možno bystruška. Z celého divadelného týždňa si pamätám iba toto.
