Telefónne číslo, ktoré sa zobrazí na displeji volaného klienta, dokážu podvodníci zamaskovať tak, že sa javí ako číslo jeho banky. Napriek tomu, že z neho podvodník nevolá. „Volajúci sa predstaví ako zamestnanec banky a môže sa stať, že sa predstaví dokonca pod menom jej reálneho pracovníka, či dokonca zašle aj falošný identifikačný preukaz,“ varuje šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne Ján Adamovský.
Následne ho informuje o tom, že v jeho mene požiadal niekto o úver a odporučí mu obrátiť sa na pobočku banky pre zrušenie úveru. „Avšak skôr ako tak klient stihne spraviť, zavolá mu falošný policajt a informuje ho, že bol spáchaný trestný čin v súvislosti s úverovým podvodom,“ pokračuje Adamovský. Falošná polícia si s ním dokonca dohodne stretnutie. „Týmto spôsobom chcú podvodníci zvýšiť svoju dôveryhodnosť,“ upozorňuje šéf bezpečnosti.
Zneistenie klienta pokračuje ďalšou sériou telefonátov. Nasledujúci je opäť od „zamestnanca banky“, ktorý mu ponúkne riešenie situácie: „Ak si zoberiete v banke maximálny možný úver, vyčerpáte úverový limit a tým pádom podvodníka predbehnete.“ Ak na túto hru klient pristúpi, v ďalšom kole dostane pokyny, ako má previesť financie na bezpečný účet, až do času, kedy sa situácia vyrieši.
„V nám známych scenároch nasmerujú klienta do pobočky banky s tým, aby si vybral celú hotovosť z poskytnutého úveru, napríklad pod zámienkou kúpy auta. Poskytnú mu QR kódy s logom banky a navigujú ho do kryptomatov na nákup bitcoinov,“ upozorňuje Adamovský. Samozrejme, ako pri iných podvodoch, aj tu príde klient o peniaze.
