To, či vôbec, resp. koľko vlastne univerzity dostanú, zatiaľ nie je jasné. „Ministerstvo financií sa zaoberá aj žiadosťou o finančnú pomoc pre vysoké školy z dôvodu nárastu cien energií. Kompenzácie za vyššie ceny energií bude zároveň vláda riešiť komplexne na úrovni obyvateľov, podnikateľov aj verejnej správy,“ uviedli z rezortu financií.
Čo by to znamenalo pre študentov?
Po dvoch rokoch zväčša dištančného vyučovania by táto správa opäť negatívne zasiahla do vzdelávania študentov. Dekan Právnickej fakulty Eduard Burda však tvrdí, že inak konať nemôžu. „Situácia je neúnosná, napríklad naša fakulta na prelome rokov nebude mať už ani na výplaty.“ Ako pre Nový Čas doplnil rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik, aj preto pôjde o úplné zatvorenie bez online vyučovania. „Prestane sa úplne učiť, my chceme učiť prezenčne. Tak je prijaté uznesenie, bolo prijaté jednomyseľne všetkými univerzitami,“ skonštatoval.
Ako bude vyzerať zimný semester a či a za akých podmienok by napríklad končiace ročníky mohli dokončiť štúdium v tomto akademickom roku, je zatiaľ vo hviezdach. „Na túto tému ešte rozsiahlejšia diskusia nebola, pretože stále dúfame, že sa dohodneme. Ak budeme vidieť, že tieto rozhovory sa nevyvíjajú pozitívne, tak dáme všetkým vedieť, čo to bude znamenať pre nás, ale aj pre študentov,“ uzavrel Habánik.
Bývalý minister školstva Gröhling hovorí, že po dvoch rokoch pandémie považuje zatváranie vysokých škôl za neprijateľné. „Šetriť na energiách tak, že uškodíme študentom? Štát by pritom ušetril len minimum, ale všetko by zaplatili domácnosti: tam by sa kúrilo a bežali by notebooky. Toto si rodiny nemôžu dovoliť. O tomto vieme už od januára a 8 mesiacov žiadame o financie na energie pre školy. Pre vysoké školy je to 20 miliónov,“ dodal.
