Pripomenula, že sa vyskytuje v svahovom a podsvahovom slatinnom biotope. "Slatiny sú na rozdiel od vrchovísk zásobované podzemnou a povrchovou vodou," vysvetlila s tým, že vrchoviská sú zásobované iba zrážkovou vodou. Doplnila, že rosička rastie prevažne v spoločenstvách, ktoré plnia pozitívnu funkciu pri regulácii súčasnej zmeny klímy.
Ako dodala, pracovníci Správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina v spolupráci s dobrovoľnými strážcami prírody robia opatrenia na zachovanie slatinno-rašelinnej vegetácie. "Tento rok prežíva pre nedostatok zrážok stresujúce obdobie vegetácia vrátane tej rašeliniskovej takmer na celom Slovensku," konštatovala. Spomenula, že rašeliniská i mokrade dokážu zmierňovať negatívne dosahy sucha, napríklad aj postupným uvoľňovaním zadržanej vody.
Zaujímavosťou podľa botaničky je, že niektoré druhy rodu rosičiek sa počas svojho vývoja dokázali prispôsobiť suchu a horúčavám. "Rosička kapská z Južnej Afriky s hrubšími dužinatými koreňmi a hľuznaté rosičky sa pred prehriatím v suchom lete chránia odumretím nadzemných častí," poznamenala s tým, že keď nastanú jesenné dažde, opäť vyrastú. Trpasličie rosičky, z ktorých najmenšia má priemer menší ako dva centimetre, majú tuhý púčik, ktorý chráni rastový vrchol pred horúcim slnkom. "Tieto mechanizmy, žiaľ, rosičke okrúhlolistej chýbajú," uzavrela. Chránený areál Jasenina predstavuje komplex mokradí chránených v dvoch samostatných plôškach nad potokom Kokavka.
