Okolo 9,5 milióna pracujúcich ľudí malo problémy s platením účtov za energiu už pred vypuknutím dnešnej krízy, spôsobenej vojnou na Ukrajine. Zvýšené náklady na energie sa najviac dotýkajú ľudí s nízkymi príjmami a sociálne najslabších skupín. Tí, ktorí zarábajú len minimálnu mzdu, si v 16 členských štátoch EÚ museli na energie odložiť sumu, ktorá sa rovná zhruba výške mesačného platu, prípadne aj viac.
V roku 2021 sa takáto situácia týkala ôsmich členských štátov. Na Slovensku musí človek s minimálnou mzdou odpracovať až 45 dní na to, aby zaplatil ročné energie. V niektorých krajinách sa tento údaj zásadne zvýšil - v Estónsku to je oproti minulému roku o 26 dní, v Holandsku o 20, v Česku o 17 a v Lotyšsku o 16 dní viac.
Náklady stále stúpajú
Keď sa pozrieme na pomer priemernej mzdy k ročným cenám energií, tak Slovensko na tom nie je práve najlepšie. Spolu s Gréckom, Českom a Talianskom patrí ku krajinám, kde je ročný účet za energiu vyšší ako mesačná mzda zamestnanca zarábajúceho priemerný plat. Slováci s priemerným platom musia na ročné energie zarábať 30 dní z roku, čo je štvrtý najvyšší pomer v EÚ. Údaje sa týkajú nákladov na energiu v júli 2022.
„Keď vaše energie stoja viac ako mesačná mzda, neexistuje žiadny šikovný trik na šetrenie peňazí, ktorý by situáciu zmenil. Tieto ceny sú teraz jednoducho nedostupné pre milióny ľudí,” povedala zástupkyňa generálneho tajomníka odborárov Esther Lynch.
