„Naposledy som ju videl 19. decembra minulého roka, keď som bol u nej a u Štefana doma na návšteve. Vymenili sme si vianočné darčeky, pretože sme si ich vždy dávali k Vianociam a k narodeninám. Priniesol som jej knižky - severské detektívky, ktoré milovala. Ja som od nej dostal veľkú taliansku tortu. Hovoril som si, že sa nesmie hovoriť o koncertoch, ale Štefan sa ma pýtal, či som bol na koncerte Moniky Absolonovej, či sa chystáme na Helenu Vondráčkovú do Lucerny... Hanka na to smutno skonštatovala: ,Všetci koncertujú, len ja nie...‘ Myslím si, že to ju strašne trápilo,“ vzdychol smutne.
U Zagorovej a Margitu sa zdržal asi dve hodiny, z pohľadu na priateľku mu však bolo úzko pri srdci. „Bola schudnutá, zrazu bola veľmi krehká. Ale rátala s tým, že by ešte koncertovala. Cítil som z nej veľkú chuť koncertovať. Veľmi sa na to tešila,“ poznamenal Jan Adam, keď mu vzápätí niečo prešlo hlavou: „Teraz mi napadol jeden text z jej pesničky: Nevím jak vy, ale já strašně ráda žiju a s každým nadýchnutím cítím, jak žízeň po životě piju... Cítil som z nej veľkú chuť žiť a zas spievať pre ľudí. Ona to publikum milovala. Štefana a publikum - to boli najväčšie lásky jej života,“ dodal.
Viac fotografií zo života legendárnej speváčky nájdete v našej galérii.
