Vo Vatikáne pôsobil počas éry siedmich rôznych pápežov, pričom posledné roky bol najstarším členom celého zboru kardinálov. Tomkovým posledným želaním bolo podľa jeho nedávnych vyjadrení zomrieť v rodnej krajine. To sa mu síce nesplnilo, podľa osobností, ktoré sme oslovili, však naňho môže byť Slovensko naozaj hrdé.
Skromná izba v rodnej dedinke Udavské, nad posteľou mohutný vyrezávaný kríž a po jeho stranách portréty matky a otca. Na tomto mieste chcel skonať jediný slovenský kardinál Jozef Tomko. Posledné chvíle nakoniec strávil v rímskom byte, kde sa o neho starali dve členky rádu Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul. Len dva dni predtým ho prepustili z rímskej nemocnice Policlinico Gemelli, kde strávil šesť týždňov po úraze krčnej chrbtice.
Podľa dlhoročného kresťanského politika Františka Mikloška bol Tomko jedným z najväčších žijúcich Slovákov, pričom za jednu z jeho najväčších zásluh považuje podiel na založení Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
„Ten vydával doslova tony náboženskej literatúry, ktorá sa sem tajne prenášala prostredníctvom kňazov z Nemecka a Holandska, alebo tiež nosila cez hory. Napriek tomu, že tu za 40 rokov nevyšla žiadna náboženská kniha, bolo v každej rodine a na každej fare Písmo sväté,“ hovorí Mikloško. „Nebola teda asi náhoda, že jeho si vybral Ján Pavol II. za kardinála a urobil ho prefektom tretej najvýznamnejšej kongregácie vo Vatikáne,“ dodáva bývalý politik.
