Ako ste vyrastali? Kde sú vaše korene?
Keď bola mamina mladšia, veľmi ju priťahovalo zahraničie a práve tam, konkrétne v Anglicku, sa stretla s mojím otcom. Chcela však, aby som mal slovenské občianstvo, tak sa vrátila naspäť na Slovensko, kde som sa narodil. Potom sme odišli opäť na pár rokov do Anglicka, s otcom sme však nežili. Vyrastal som už v Bratislave, v takom ženskom kruhu s maminou u babky a jediným mužským článkom, mojím strýkom Vilkom, ktorý ma vlastne priviedol k hudbe, je to taký inštrumentalista. Keď som mal asi päť rokov, mama stretla otčima a zobrali sa. Narodil sa mi brat, sestra a neskôr aj druhá sestra.
Stretli ste sa niekedy so svojím biologickým otcom? Nemali ste tendenciu vyhľadať ho na sociálnej sieti?
Chvíľu som nad tým premýšľal. Nemyslím si však, že by to bolo fér k môjmu otčimovi, ktorý bol pri mne celý život. Bolo mi to ľúto len vtedy, keď sa mi smiali pre moju farbu pleti. Doma mi povedali, že si to nemám brať k srdcu, že tí, čo sa mi smejú, sú hlúpi. Možno som chcel niekoho, kto by mi povedal len „chápem“, lebo je taký istý ako ja. Okrem toho mi nikdy nechýbal. Keď som bol v najväčšej puberte, šibalo mi a chcel som od mamy, aby mi ukázala niečo, že nie som adoptovaný. Dala mi na neho číslo, ale keď to prvýkrát zazvonilo, položil som a dogrcal sa od stresu. Odvtedy som sa oňho vôbec nezaujímal.
Vraj ste boli profesionálnou náhradnou rodinou pre iné deti. Ste s niektorými „súrodencami“ ešte v kontakte?
S jedným chlapčekom už nie sme v kontakte, bol u nás ako malé bábätko a adoptovali si ho do Talianska. S ostatnými sporadicky áno, sú to už veľké slečny a som rád, že sa im darí.
Kam ste chodili do školy?
Nechápal som, prečo musím chodiť do školy, vôbec som to tam nemal rád a bol som dosť zlý študent. Základná bola ešte v pohode, ale keď som prišiel na bilingválne nemecké gymnázium na Bilíkovu, tam som strašne protestoval. Mal som partiu, ktorá proste rada vystrkovala rožky. Boli to všetko múdre decká, ktoré mali však rady zábavu. Vedeli, čo si môžu dovoliť, lebo poznali všetkých učiteľov už dlhšie, keďže boli na osemročnom štúdiu, ja som prišiel neskôr na päťročné a hneď som sa k nim pripojil. To sa profesorom nepáčilo a mali ma v zuboch. Z matematiky som dostal na konci roka päťku, robil som reparát, a tak sa potvrdilo, že som čierna ovca, a to doslova. (smiech)
