Podľa prezidenta vláda tiež začala rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o štvorročnom záchrannom pláne a začala finalizáciu plánu reštrukturalizácie dlhu.
Hlava štátu v stredu predstavila svoj plán národnej politiky na najbližších 25 rokov v parlamente ostrovnej krajiny, ktorá hľadá cestu z najhoršej hospodárskej krízy za posledných sedem desaťročí. Vikremesinghe v prejave zdôraznil, že Srí Lanka potrebuje dlhodobé riešenie a pevné základy, čo má zabrániť opakovaniu podobnej hospodárskej krízy.
Cieľom vlády je vytvoriť do roku 2025 primárny prebytok štátneho rozpočtu a do roku 2032 znížiť verejný dlh, ktorý v súčasnosti predstavuje 140 percent hrubého domáceho produktu krajiny, pod 100 percent HDP.
"Tento plán by sme v blízkej budúcnosti predložili Medzinárodnému menovému fondu a rokovali by sme s krajinami, ktoré poskytli úverovú pomoc," vysvetlil prezident poslancom.
Kabinet už podľa neho prijal kroky, ktoré majú zabrániť nedostatku potravín, znovu začali byť do krajiny dovážané základné lieky a zdravotnícke vybavenie pre nemocnice, otvorili sa školy. Ďalšie opatrenia majú pomôcť prekonať prekážky, ktorým čelí priemysel a exportné odvetvia, uviedol Vikremesinghe.
Masívne protesty verejnosti, ktoré ostrov sprevádzali v posledných mesiacoch, vinili Vikremesingheovho zvrhnutého predchodcu Gotabaju Radžapaksu a jeho mocnú rodinu z korupcie a toho, že dlhé roky v krajine zle hospodárili. Pre nesprávne vedenie sa Srí Lanka dostala do ekonomickej krízy, v ktorej sa obyvatelia 22-miliónovej krajiny potýkali s nedostatkom potravín, pohonných látok i liekov a dlhými výpadkami dodávok energie.
Ťažkosti sa v poslednom čase trochu zmiernili, boli obmedzené výpadky elektriny, začali sa znovu dovážať hnojivá na pestovanie a zlepšila sa distribúcia plynu na varenie. Mnohí Srílančania sú však voči novému prezidentovi stále skeptickí a obviňujú ho zo snahy chrániť bývalého vodcu a jeho príbuzných.
Srí Lanka v apríli oznámila, že pozastavuje splácanie zahraničných pôžičiek, pričom jej celkový zahraničný dlh predstavuje 51 miliárd dolárov (1,2 bilióna korún), z čoho musí do roku 2027 splatiť 28 miliárd dolárov (677 miliárd korún).
