V jeho práci mu pomáha aj čuch, vďaka ktorému vie rozpoznávať rôzne druhy dreva. Podľa Chrisa niektoré drevá majú vôňu pripomínajúcu horké maslové pukance, zatiaľ čo africké drevá sú skôr liečivé. Okrem dreva vie ale rozpoznať aj niečo omnoho zvláštnejšie. Podľa vône vie zistiť či jeho žena má očné tiene a podľa jej dýchania zas čo si myslí a akú má práve náladu.
Sústruženie dreva je umenie použitia rotačného kolesa a ručných nástrojov na vyrezávanie a tvarovanie dreva. Chris je profesionálom už štyri roky v auguste po tom, čo ho povzbudili ďalší profesionálni sústružníci, aby sa prihlásil do kurzu, a dúfa, že jeho úspech povedie k tomu, že to vyskúšajú aj iní. Musel podstúpiť rok rehabilitácie, aby sa znovu naučil základné životné zručnosti po tom, čo stratil zrak. Priznáva úzkosti. „Asi rok po oslepnutí som absolvoval kurz varenia pre nevidomých, ale potom som mal záchvaty paniky, halucinácie a samovražedné myšlienky," hovorí otvorene.
„V tom čase sa toho veľa dialo a toľko som musíte spracovať, keď vám povedia, že budete do konca života slepý a potrebujete rehabilitáciu. Musel som sa naučiť, ako si pripraviť šálku čaju a bezpečne sa oholiť. Dialo sa toho veľa," spomína Chris Fisher. Jeho hobby sa ukázalo ako skvelá forma terapie a aj keď je bežne dielňa nebezpečné miesto, je to pre neho bezpečný priestor.
Teraz cestuje po Spojenom kráľovstve a predvádza verejné ukážky sústruženia dreva, rozpráva o svojich skúsenostiach a zdieľa svoj príbeh s ostatnými.
