"Domnievam sa, že v tom čase už začneme budovať našu vlastnú orbitálnu stanicu," dodal Borisov, pričom tento zámer označil za "prioritu" ruského vesmírneho programu. Borisov tiež povedal, že ruský vesmírny priemysel je v "ťažkej situácii". Dodal, že sa bude snažiť "zvýšiť latku a v prvom rade poskytnúť ruskej ekonomike potrebné služby", pričom spomenul navigáciu, komunikáciu a prenos dát.
Tento krok Ruska prichádza v čase, keď medzi Kremľom a Západom vládne napätie v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou intervenciou Moskvy na Ukrajine, ako aj niekoľkými kolami bezprecedentných sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov.
Medzinárodná vesmírna stanica, na prevádzke ktorej doteraz spolupracovali Rusko i USA, je na obežnej dráhe Zeme od roku 1998. Výskum vesmíru bol doteraz jednou z mála oblastí, kde táto spolupráca nebola narušená napätím súvisiacim s Ukrajinou a inými otázkami.
Vyslanie prvého človeka do vesmíru v roku 1961 a vypustenie prvej umelej družice o štyri roky skôr patria medzi kľúčové úspechy sovietskeho vesmírneho programu a v Rusku dodnes zostávajú hlavným zdrojom národnej hrdosti. Odborníci však tvrdia, že Roskosmos, ktorého počiatky siahajú do roku 1992, je stále iba tieňom seba samého. V posledných rokoch ho postihla séria neúspechov v podobe straty niekoľkých satelitov a iných zariadení, nevyhol sa ani korupcii.
Borisov, bývalý podpredseda vlády s vojenským vzdelaním, v polovici júla na základe Putinovho nariadenia nahradil Dmitrija Rogozina, skúseného nacionalistického politika známeho svojimi bombastickými vyhláseniami a výstredným správaním.
