Týmto tvrdením šokuje epidemiologička z Yaleovej univerzity profesorka Becca Levyová, ktorá sa dlhodobo zaoberá starnutím. Podľa nej má negatívny prístup k veku oveľa zhubnejší vplyv na dĺžku dožitia ako napríklad práve vysoký tlak krvi či fajčenie. A ako sa tento negatívny prístup demonštruje? Napríklad tým, že o svojom veku klamete.
Profesorka Levyová vydala nespočetné množstvo štúdií o veku a starnutí. Už pred dvadsiatimi rokmi publikovala štúdiu, v ktorej zistila, že ľudia, ktorí majú pozitívny a optimistický pohľad na starnutie, žijú v priemere o sedem a pol roka dlhšie ako tí, ktorí majú negatívne pocity voči pribúdajúcim rokom života. A to bez ohľadu na ďalšie faktory ako životný štýl, fajčenie, príjmy, bydlisko a pod.
„V jednej štúdii za druhú, ktoré som vykonala, som zistila, že starší ľudia s pozitívnejším vnímaním starnutia dosahujú lepšie fyzické a kognitívne výkony ako tí, ktorí majú negatívnejšie vnímanie starnutia. Je pravdepodobnejšie, že sa zotavia z ťažkého postihnutia, lepšie si pamätajú, chodia rýchlejšie a žijú dlhšie,“ uviedla profesorka Levyová v rozhovore pre denník The Mail.
Podľa nej treba bojovať predovšetkým s predsudkami, vlastnými aj spoločenskými. Neklamať o tom, koľko má človek rokov, pretože číslo neurčuje to, ako sa človek cíti. Niekto je starý v päťdesiatich, niekto nie je ani v osemdesiatich. Žiaľ, všade okolo nás je negatívny ageizmus. Ide väčšinou o zobrazovanie starých ľudí ako krehkých a chorých osôb, ktoré nie sú schopné sa postarať o seba. Rovnako tak sú seniori zobrazovaní vo filmoch, televíznych programoch a reklamách. V nich sa objavujú väčšinou ako chorí a pohybovo postihnutí vyžadujúci špeciálne lieky. Práve tento stereotypný omyl treba vykoreniť hlavne zo svojej hlavy. Druhým extrémom ale môže byť snažiť sa v šesťdesiatich vyzerať na tridsať ako napríklad speváčka Madonna. Starnúť s noblesou je umenie, ktorému sa človek učí celý život. Ale najpodstatnejšie je myslieť pozitívne.
