Efi Rousiová, vedúca pracovníčka Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku a hlavná autorka štúdie, uviedla, že súčasná vlna horúčav zrejme súvisí s týmito prípadmi "dvojitého prúdenia", ktoré podľa nej nad Európou trvá už dva týždne. To podľa Rousiovej mohlo viesť k vytvoreniu odrezanej tlakovej nižšie, a tiež k oblasti slabých vetrov nad Európou, ktorá umožnila dlhé trvanie horúčav.
Môžu existovať aj ďalšie dôvody, prečo sa v Európe objavuje viac dlhšie trvajúcich vĺn horúčav, aj keď niektoré z nich sú v súčasnej dobe predmetom vedeckých diskusií.
Kornhuber uviedol, že určitú úlohu môže hrať otepľovanie v Arktíde, ktoré prebieha oveľa rýchlejšie ako v iných častiach sveta. S rýchlejším otepľovaním Arktídy sa znižuje teplotný rozdiel medzi ňou a rovníkom. To vedie k poklesu letných vetrov, čo má za následok, že sa poveternostné systémy dlhšie udržia.
Existujú tiež náznaky, že zmeny v jednom z hlavných svetových oceánskych prúdov – v takzvanej Atlantickej južnej cirkulácii (AMOC) – môžu ovplyvniť európsku klímu. Rousiová v minulom roku publikovala článok, ktorý pomocou počítačových simulácií ukázal, že oslabenie tohto prúdu v dôsledku otepľovania sveta spôsobí zmeny v atmosférickej cirkulácii vzduchu a povedie k suchším letom v Európe.
Rovnako ako v iných častiach sveta môže vlna horúčav v Európe zvýšiť pravdepodobnosť výskytu ďalších vysokých teplôt v rovnakej oblasti, pretože vysušuje pôdu.
Pokiaľ je v pôde určitá vlhkosť, časť slnečnej energie sa spotrebuje na odparovanie vody, čo vedie k miernemu ochladeniu. Keď však jedna vlna horúčav zlikviduje takmer všetku pôdnu vlhkosť, pri príchode ďalšej vlny horúceho vzduchu už sa z pôdy odparuje len málo. Viac slnečnej energie tak spáli povrch a zvýši teplo.
