Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali. TASR prináša výber vyjadrení a udalostí, ktoré sa udiali krátko pred a po schválení Deklarácie, a o ktorých informovala Tlačová kancelária Slovenskej republiky (TK SR).
Vtedajší predseda vlády SR Vladimír Mečiar v rozprave o Deklarácii hovoril, že sa deklaruje rovnosť všetkých občanov SR, stupeň intelektuálnej zrelosti slovenskej spoločnosti, ktorá je schopná vziať osud do svojich rúk. Podľa správ TK SR zdôraznil, že Deklarácia je politickým aktom, nie konštitučným a nevzniká ňou samostatný štát.
Niekdajší predseda klubu KDH v SNR František Mikloško naopak uviedol, že ak SNR vyhlási zvrchovanosť SR a v auguste prijme slovenskú ústavu, vzniká de facto nový štát. "V rámci Česko-Slovenska nastanú nedefinovateľné vzťahy," dodal Mikloško. KDH pred hlasovaním avizovalo, že bude proti Deklarácii, keďže návrh deklaruje práva zakotvené už v ústavnom zákone o česko-slovenskej federácii z roku 1968.
HZDS pri prijímaní Deklarácie hovorilo aj to, že vyhlásenie zvrchovanosti by nemalo ovplyvniť vývoj ČSFR. SNS sa domnievala, že po prijatí Deklarácie sa Slovensko stane viditeľnejšie pre zahraničie. Schválenie Deklarácie vtedy vyzdvihol podpredseda vlády SR Milan Kňažko, podľa ktorého malo prísť k Deklarácii už skôr. V jej prijatí vtedy nevidel koniec československej vzájomnosti, ale naopak začiatok dobrých, vyrovnaných partnerských vzťahov Čechov a Slovákov. Hovoril tiež o konci centralizmu federácie.
