Z piateho poschodia bezmocne sledovali šľahajúce plamene, ktoré sa pomaly približovali smerom k nim. Všade bol dym, vo vzduchu bolo cítiť strach a obavu z toho, čo sa počas noci zo stredy na štvrtok môže odohrať.
Rodičia v strachu o svoje deti zbalili kufre a niektorí sa bezcieľne vybrali preč. Ale ani únik neznamenal istotu, pretože mnohé cesty boli z bezpečnostných dôvodov uzavreté. Skľučujúca neistota sa napokon skončila prvou pozitívnou správou až o piatej nadránom. Hasičom sa podarilo dostať požiar pod kontrolu...
Popol padal ako sneh, zle sa nám dýchalo
Katka Kurtanská (44), redaktorka Nového Času, Bernolákovo
- To, že v blízkosti nás začalo horieť, sme spozorovali už doobeda okolo 11.40. Brali sme to tak, že nič až také dramatické sa nedeje. Situácia sa však začala zhoršovať večer. Z hotela sme videli šľahať plamene a na recepcii hovorili, že sa máme pobaliť, otvárajú rampu a kto chce, nech odíde. Napriek ubezpečeniam personálu, že nemáme robiť paniku a že v hoteli je bezpečnejšie, rozhodli sme sa s manželom a deťmi zbaliť kufre a boli sme rozhodnutí odísť. Vonku padal popol ako sneh, zle sa nám dýchalo. Odchod ale nebol taký jednoduchý.
Keď sme si sadli do auta, zistili sme, že je zadymené a bolo nám jasné, že naložiť deti a dostať sa do nejakej kolóny áut môže byť nebezpečnejšie, než zostať. Nevedeli sme, ktorá cesta je uzatvorená a či sa nám vôbec podarí niekam dostať. Všade vládol strach a panika. Premysleli sme si, že v najhoršom budeme utekať k moru. To už bol taký smiech cez slzy, že máme v aute čln, tak ho nafúkame a budeme na ňom. Asi do pol štvrtej ráno sme boli na najvyššom, piatom poschodí hotela a sledovali požiar a chorvátske správy.
