Až o 5. hodine nadránom sa objavili prvé informácie o tom, že požiar sa dostáva pod kontrolu. Takže sme si šli ľahnúť a aj sme si dve hodiny pospali. Ráno sme mali úplne zadymenú izbu, zle sa tam dýchalo. My sme mali ešte to šťastie, že sme z opačnej strany hotela. Tí ľudia, ktorí boli z tej strany hotela, na ktorej bol požiar, na tom boli dosť zle. Dnes je tá situácia lepšia, stále lietajú lietadlá, ktoré naberajú vodu, takže pre deti je to ešte adrenalínová atrakcia, ale pre nás už trošku menej.
Museli sme sa spoľahnúť len na seba
Michaela (36), zamestnankyňa v štátnej správe, Košice
- Bolo to hrozné. Nikto nás o ničom neinformoval, len že sa máme pobaliť a čakať. Nakoniec sme to zobrali do vlastných rúk, pretože tie plamene sme videli len pár kilometrov od nás. Jednoducho sme sa museli spoľahnúť na seba a odísť, nepozerali sme doprava, doľava, proste sme išli. Cesta bola uzatvorená a jediný únik bol do Biogradunamoru, čo je asi 30 km od Vodíc, kde sme boli ubytovaní. Tam sme sa len vozili autami po meste a čakali, aká bude situácia.
O 4. hodine ráno sme kontaktovali delegátku, či nám nepomôže s ubytovaním, aby sme mohli aspoň uložiť niekde deti. Povedala len, že CK nemá v ponuke žiadne ubytovanie, ktorým by nám to nahradili a máme si vec riešiť sami. Do hotela sme sa vrátili až ráno, všade bol popol na autách, nedalo sa dýchať, ale vyzerá to, že sa to teraz vo štvrtok poobede upokojilo. Najhoršie pre mňa bolo, že nikto nám nepomohol, nič nepovedal. Ľudia chodili po poschodiach a pýtali sa, čo majú robiť, kam majú ísť. Bolo to zúfalé.
