Sochy robil na zákazku. „Pracovné komerčné veci nedával do popredia. Komerciu vnímal z výhodného finančného hľadiska,“ prezradila nám dcéra. Bol to pre ňu skvelý otec, pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) a študenti ho milovali. „So študentmi mal priam otcovský vzťah. Do noci boli u nás v ateliéri, chodili sa s ním radiť,“ hovorí Jana.
Tvoril a hľadal inšpiráciu v ateliéri a záhrade na Palisádach. „Doteraz to tu všetko máme v pôvodnom stave, ako si to otec želal,“ vysvetľuje Jana, ktorá Novému Času ukázala aj ateliér. Aj dnes, po rokoch, je tu cítiť prítomnosť umeleckej duše.
Vystavoval po celom svete
Čo však o umelcovi málokto vie, je to, že bol výborným športovcom. „Otec bol bývalý atlét. Vďaka nemu som začala aktívne športovať aj ja,“ spomína Jana s úsmevom a pokračuje k téme: „My s bratom Jurajom sme nemali umelecký talent vôbec, ale boli sme radi, že sa otec tomu venuje.
